Nastavenie hľadania (Stránka 7 z 19)

Celozrnné cestoviny nie sú žiadna výhra, najmä tie pšeničné a špaldové. Ja jedávam cestoviny ale z ryže natural, pohánkové a občas kukuričné, príp. aj ryžové biele - sacharidy z ryže sú vždy prijateľnejšie ako zo pšenice. Ja mám občas problémy s candidou, ale keď si zamiešam do zeleninového šalátu trochu ryžových cestovín, je to ok. Najhoršie mi robí ovocie, med, okrem lesných čučoriedok, tými sa môžem ládovať a nerobia mi zle. Zaujímavé, že keď si dám aj trocha kváskového chleba, tak je to celkom ok. Ja si dám aj občas zemiaky, sladké zemiaky.

rôzne návody na využitie semiačok z pestreca:

http://zdravi-az.cz/Forum/viewtopic.php … ;start=270

semená sa dajú pomlieť na kávovom mlynčeku a potom užívať, niektorí doporučujú zmiešanie s olejom, napr. olivovým, vraj tuk zvyšuje využiteľnosť sylimarínu, ale to neviem, nebola by zlá kombinácia s tekutým lecitínom, lecitín je výborný na pečeň

Inak ak si ešte moc necvičil, tak ja by som Ti doporučila najskôr vybudovať  pevný svalový korzet - teda zamerať sa na svalstvo trupu, brušné svaly, vzpriamovače a chrbát a vyhnúť sa moc izolovaným cvikom, ideálne cviky s vlastnou váhou tela, ktoré majú komplexnejší záber, teda pracuje tam viac svalových skupín. Kedysi sa kulturisti smiali cvikom typu pilates a dnes sa zistilo, že tieto cviky sú pre telo jedny z najzdravších. Aj Mercola cvičí kopec cvikov podobných pilates, tam sa používajú občas závažia, ale nie moc vysoké, pomôcky ako balančná plošina, gumové pásy a pod.:

http://www.youtube.com/watch?v=MokragGlKGg 

Keď som kedysi chodila do fitka, tak som zistila, že posilovaním so závažím sa mi svaly skracujú a stávajú sa menej ohybné, treba po každom cviku zaradiť strečing na danú svalovú skupinu. Dnes mám už dosť antipatiu k cvikom na prístrojoch.

Kulturistika používa kopec postupov na vybudovanie svaloviny, ale z nich väčšina je z dlhodobého zdravotného hľadiska vyslovene škodlivá, vrátane veľa doplnkov. Podľa mňa doplnky nedokážu nahradiť kvalitnú zdravú stravu a ak by som niečo doplnila tak ja si občas kupujem spirulinu, macu, výťažky z pečene, včelí peľ....čo je v podstate prospešné pre väčšinu ľudí. Tie proteíny neviem, osobne som ich prestala kupovať, pijem namiesto nich kefír z kozieho a ovčieho mlieka.

Cukor nemôže byť sterilný, keď si ho kúpim v papierovom obale v obchode a okrem toho počas výroby a balenia sa do neho takisto môže dostať všeličo, aj keď sa x-krát za horúca rafinuje. Nedávno tu bola aféra s "poľskou soľou", kedy priemyselnú soľ vydávali za potravinársku. Takže pri balení a distribúcii tovaru sa môže diať všeličo.   

No určite použiť na rany len biely rafinovaný cukor, žiadny hnedý - riziko zvyšku pesticídov, ťažkých kovov....

Ten med je sterilne zabalený, keď naruším obal, poruší sa sterilita. Už je otázne, čo sa pri jeho filtrácii, čistení a sterilizácii znehodnotí.

Na druhej strane pri ošetrení bežných rán nemusí byť sterilita, to je dôležité len pri otvorených ranách a u ľudí s rizikom komplikácii hojenia.

Ja občas používam u ťažkých rán napr. dekubitov, diabetických vredov manuka med, dnes sa predáva ako super prostriedok na ošetrovanie ťažkých nehojacich sa rán. Manuka med je prirodzene antibakteriálny, vytvára vlhké prostredie pre hojenie rany, cukor v mede odvádza sekréty a redukuje mŕtve tkanivo, rana sa prirodzene čistí. GSE by sa asi nemohlo použiť v tomto prípade na otvorené rany kvôli podráždeniu. Ja už ten med dávam na všetko, aj popáleniny.

http://articles.mercola.com/sites/artic … aling.aspx

Na tú silicu som sa už RNG raz pýtala, príspevok č. 105:

http://rng.uforum.sk/topic/608/detoxikacia/page/4/

Chlorelu beriem v tabletkách, lebo je to praktickejšie a požutím tabliet zvyšujem jej strávenie. Seriózna firma poskytne certifikát o obsahu ťažkých kovov z poslednej várky, ak takýto certifikát neposkytne, tak od nich chlorelu nekupovať. Ja som mala doma tých certifikátov asi 20, niektoré firmy majú prísnejšie normy, u väčšiny amerických je norma 20 ppm pre obsah všetkých ťažkých kovov spolu, čo je veľa. Sme to raz podrobne rozoberali v téme "chlorela". Kupujem si teraz už len nemeckú chlorelu z uzavretého systému, je to jedna z najčistejších chlorel na svete, o ktorej viem, od firmy Algomed, tá firma si ju vyrába sama priamo v Nemecku.

Napr. norma firmy NOW pre chlorelu a spirulinu, je jedno, či je organická alebo nie:

US specifications for purity.
The heavy metal specification for our chlorella is as follows:
Heavy Metals <2000ppb Lead; <2000ppb Arsenic;
<820ppb Cadmium; <400ppb Mercury by ICP-MS

Ako píše RNG, musíte to vyskúšať.

Ale určite je najbezpečnejšia cesta ísť Cutlerovým protokolom a začať na nízkych dávkach dmsa, dmps. Ak Vás bude silno víriť, znížiť dávku, vždy je bezpečnejšie zostať dlhšie na určitej dávke ako moc rýchlo zvyšovať.

ALA - je telu prirodzená látka, to nemá vedľajšie účinky, resp. len pri rozvírení, ale tam je príčina ortuť a nie ALA. DMSA je sírová zlúčenina, ja to beriem roky a nič som z toho nepozorovala, má to veľmi dobrú toleranciu.

Aj u nás sa dá vyšetriť ortuť z moču, ale moc by som sa na to nespoliehala. Je to zbytočné, ak budete reagovať na chelačné látky rozvírením, tak ortuť v sebe máte.

Diagnózu chronická otrava ortuťou Vám aj tak u nás žiadny lekár nedá.

selén, jód, rôzne zelené zmesy ja beriem stále, mg, zinok....

Niekto necíti vôbec nič po odvŕtaní, prejaví sa to až neskôr, niekto to cíti hneď. Tak ja by som si dala veľa uhlia a chlorely, nech to aspoň zachytí bordel v čreve, lenže väčšinu tej ortuti práve človek u zubára vdýchne...  Keby som si ja mala dať odvŕtať ešte raz amalgámy, zohnala by som si kyslík, nosovú sondu a doniesla by som si ho k zubárovi a trvala by som aspoň na tom koferdame a silnom odsávaní.

Keď to zubár neurobí, treba hľadať ďalšieho... sú to nervy, ale inak to nejde.

Tak akákoľvek látka, ktorá v tele ortuť rozvíri, spôsobí aj jej čiastočné vylúčenie z tela von, to môžu byť mimo koriandra aj rôzne sírnaté potraviny, mne to robili napr. brokolicové klíčky, žeruchové klíčky, tinktúra medvedieho cesnaku.

Ide o to, že ľudia, ktorí začínajú s cheláciou nevedia ako sú na tom zle, nevedia, koľko tej ortuti majú v sebe uloženej a akékoľvek "nekontrolované" rozvírenie môže znamenať pre nich niekoľko týždňov zhoršenia stavu. Toto mi robili najmä jednorázové vysoké dávky chelátorov, dmps injekcie, vysoké dávky ALA, glutathion, vysoké dávky sírnatých potravín.

Tí, čo majú tej ortuti v sebe málo, tak to nepociťujú tak dramaticky a aj ten koriander im nemusí nejak extra uškodiť.

Ale ja radím už len to, čo považujem za bezpečné a koriander na základe skúseností ľudí z ortuťových fór je veľmi rizikový a skúsenosti sú viac, než štúdie.

DMSA a DMPS jednoznačne sú schopné vytvoriť pevnejšiu väzbu s ortuťou ako ten koriander, MSM, NAC, glutathion, chlorela, modifikované pektíny....ono aj ten koriander sa doporučuje užívať len s chlorelou a čím pevnejšia väzba, tým menšie riziko redistribúcie ortuti.

Spirulina je slabý chelátor, možno chelátuje nejaký iný bordel z tela, ale čo sa týka ortuti, nejaký efekt som nezaznamenala. Ale je dobrý doplnok chelácie, ako zdroj minerálov, chlorofylu...

Zrovna pri tej chelácii ortuti neznamená, že ak je niečo "prírodné", že je to aj automaticky bezpečnejšia voľba, mám na mysli chlorelu a koriander.

U chlorely je často problém s kontamináciou, ono je rozdiel, keď užívam chlorelu len ako doplnok výživy dajme tomu 5 gramov občas a keď beriem 20 gramov denne aj dva roky.

U tej chlorely tiež treba "protokol" bezpečného užívania, najviac sa osvedčilo branie každých 6-8 hodín aspoň 5 gramov chlorely, menšie dávky len rozvíria, ale nenaviažu. Takisto branie 1-2x denne je málo a dochádza k redistribúcii ortuti.  Niekomu vyššie dávky môžu zase spôsobovať tráviace problémy, dá sa tomu predísť braním enzýmov a dôkladným rozkúsaním tabliet chlorey v ústach.

Koriandru by som sa určite vyhla, je s ním veľa negatívnych skúseností.

DMSA je paradoxne bezpečnejšia voľba, ak sa začne na úplne nízkych dávkach a bezpečným protokolom podľa Cutlera, t.j. chelátory sa berú každé 3-4 hodiny a začína sa na dávke 12,5-25 mg DMSA. Takýmto braním sa dajú dobre kontrolovať vedľajšie príznaky uvoľnenej ortuti. ALA prvé mesiace vynechať. Uhlie určite nebrať pri tomto protokole, lebo to Vám naviaže všetko, aj chelátory a aj minerály.

Na Slovensku nenájdete odborníka, ktorý by na Vás v tomto dohliadal. Musíte si to sama naštudovať a sledovať sa, ako reagujete na chelátory, akú dávku si dať.

So zubármi je to na SK problém a väčšina Vás asi len vysmeje, keď k nim napochodujete s požiadavkami na bezpečné vyberanie amalgámov. Pokrok je, ak nájdete nejakého, čo použije aspoň koferdam a silné odsávanie.

Jedna z najlepších stránok zaoberajúcich sa cheláciou:

http://www.livingnetwork.co.za/chelatio … -protocol/
http://www.livingnetwork.co.za/chelatio … es_cutler/

SK zdroje:
http://derealizacia.wgz.cz/

Je tam zoznam zubárov, čo používa koferdam.

http://detox.forum-zdarma.sk/

Zaujímavý článok od Mercoly o rizikách diét s vysokým obsahom ovocia:
http://articles.mercola.com/sites/artic … -diet.aspx

Ak by sa mal človek riadiť tými doporučeniami na denný obsah fruktózy ca. 25 gramov, tak to by znamenalo v praxi 2 jablká denne, 3 banány.

Ja tiež neviem, aké mäso si mám vlastne kupovať, na Slovensku je to bieda s kvalitou mäsa v obchodoch, bio verzie sú príšerne drahé a u domáceho mäsa je to tiež otázne, keď to ľudia dokrmujú zvyškami potravín, často skazených, chlebom, zrnom, granulami. Som čítala napr. že domáce vajcia obsahujú významne viac dioxínov ako vajcia z veľlkofariem, ono je to často spôsobené tým, že na dedinách sa v kotloch spaľuje všetko - plasty a iné sajrajty, popolček sa usadzuje na záhradách, pozemkoch a sliepky to všetko zozobú.

Ja to riešim tým, že si občas nakúpim zajacov a ak mám cestu do Rakúska, nakúpim si hydinové mäso tam - je to tam prísnejšie kontrolované a cenovo nie o moc drahšie ako u nás, tam presne uvádzajú adresu chovateľa a aký zdroj krmiva sa použil a že sliepky sa nekŕmia napr. kostnou múčkou, nepoužívajú sa ATB, stimulátory rastu. U nás, čo som občas kupovala prsia, tak katastrofa, bolo jedno aký výrobca, veľa vody púšťa (výrobcovia zvyšujú hmotnosť napúšťaním vodou) a divne zapáchalo. Bravčové nekupujem vôbec, býva najviac kontaminované a hovädziemu nemôžem prísť na chuť, max. teľacie - ale drahé.

Možno by bolo zaujímavé jahňacie - nie je až tak drahé, ak sa nakupuje napr. od chovateľov oviec, u nás je dosť chovateľov, ale ľudia ho moc nekonzumujú u nás , tak sa väčšinou vyváža do zahraničia, ale tiež chuťovo je to na mňa moc intenzívne.

Z rýb kupujem len divokého lososa.

Divina je fajn, len pozor na tie parazity.

Moja babka, keď pitvala sliepky, tak vždy boli vnútri ešte nedozreté vajíčka, čisté žĺtko v blanke a tie mi rozpučila do pohára a vymiešala s cukrom - no z dnešhého hygienického pohľadu by to bolo neprípustné. Ja občas jedávam surové žltka - ale len z domácich a čerstvých vajíčok, inak robím tzv. "poached eggs", rozklepnuté vajco do vriacej vody, bielko zatuhne a žĺtok zostane tekutý.

Ja by som nezavrhovala ani ako zdroj bielkovín mliečne výrobky, ono aj tí, čo majú neznášanlivosť na mliečne produkty, tak je rozdiel kúpiť jogurt v Kauflande a urobiť si domáci jogurt zo surového kozieho alebo ovčieho mlieka, alebo aj kravského, príp. kefír, nechať ich trochu viac prekysnúť, aby sa čo najviac odbúrala laktóza. Určite sa vyhnúť syrom - tie sú ťažko stráviteľné, tak isto aj tvaroh, jedine tvaroh vyrobený fermentáciou napr. z jogurtu.

Tak ako je rozdiel, či je mlieko od kráv z veľkochovu alebo od kravy, čo sa pasie na tráve, tak je aj rozdiel ako danú potravinu spracujem, a niektoré obilniny sú podľa mňa celkom fajn doplnok stravy ako quinoa, canihua, ryža, pohánka... pre koho je kvások zložitý, ja robím často len fermentáciu jogurtom. Určite si dám radšej obed z quinoi, doplním kyslou kapustou  ako napchávať sa pesticídovou nekvalitnou zeleninou z Kauflandu v tomto ročnom období.

Ak je probiotikum živé, tak by sa mali baktérie v mlieku za správnej teploty rozmnožovať a pri tomto teste väčšina mňou kúpených probiotík zlyhala, mlieko zostalo v nezmenej kvalite aj po 24 hodinách, používala som schválne pasterizované mlieko, lebo surové mlieko prirodzene skysne.

Z tohoto dôvodu už probiotiká nekupujem.

Je možné, že pri transporte z iherbu na SK tie balíky sú v nejakých nevhodných podmienkach, alebo žeby ich aj ožarovali, netuším, ale probiotiká z Ameriky, vrátane jogurtových práškových štartérov boli až na jarrow dophillus a now mŕtve. Ale ani probiotiká zakúpené na SK nedopadli o moc lepšie.

Ja neverím, že v probiotikách je toľko kultúr aktívnych, čo je u nich deklarované na obale, možno v čase výroby, ale skladovaním značne degradujú. A ten test s mliekom odhalí len toľko, či sú tam vôbec nejaké živé kultúry, ale nie ich počet. Raz som mala prístup na tieto stránky, kde sú rôzne testy doplnkov výživy, probiotiká tam dopadli katastrofálne, väčšina z nich mala o dosť menej kultúr ako výrobca deklaroval. https://www.consumerlab.com/

Ten link, čo som uviedla na práškové jogurtové kultúry, tak tieto mi fungujú zakaždým na 100%, ja neviem koľko tam tých kultúr je, ale vzhľadom na cenu a množstvo jogurtu, ktoré si z nich človek môže vyrobiť, je to to najlacnejšie 100% živé probiotikum.

Ja mám doma sušené kváskové kultúry dlho skladované a tie sa bez problémov aktivujú, aj keď to trvá 3-4 dni, aby sa dostali do plnej aktivity. "Latentný" stav som myslela, že v tom jogurte je tá kultúra v plnej aktivite, kdežto z tých probiotík sa musí v tele nejak aktivovať a to môže chvíľu trvať.

RNG, aká je šanca, žeby som dostala boreliózu zo surového kozieho mlieka? Kozy vraj často napádajú kliešte a prisajú sa aj na vemeno, ale keď to mlieko prechádza cez žalúdok, môžem sa aj tak nakaziť?

Paleo je len výživový smer a môže byť v ňom takisto veľa odchyliek, ja napr. nevidím nič zlé na fermentovaných mliečnych produktoch zo surového kozieho a ovčieho mlieka, mne teda nerobia zle.

Paleo je principiálne proti sacharidom a najmä obilninám, ale osobne sa cítim lepšie, ak mám v strave väčší podiel sacharidov, než doporučuje paleo, ale tu mám na mysli ryžu, quinou, canihuu, proso a snažím sa ich všetky vopred fermentovať a toto už niektoré paleo smery pripúšťajú. Ale mne je v podstate úplne jedno, či som "paleo", riadim sa svojim rozumom a nie nejakým výživovým štýlom.

Ovocné šťavy si preto nerobím, lebo obsahujú vysoké množstvo fruktózy. Pridávam si do zelených nápojov napr. mrazené čučoriedky, keď je sezóna nakúpim si ich aj 15 kg a zamrazím, to je asi jediné ovocie, čo pravidelne takto jedávam v zime a občas nejaké jablko. Ovocie skôr tie druhy, ktoré sú bohaté na antioxidanty a menej sladké ako bobuľovité a pod. A keď je sezóna tak si dám nejaké sezónne ovocie, ale už nie v tých kvantách ako kedysi.

Môj postoj k tukom ako bravčová masť, husacia, kačacia...dôležitý je zdroj, v tukoch sa ukladajú toxické látky a ak to zviera pochádza z veľkochovu, by som sa takýmto tukom vyhla. Maslo je minimálne tepelne upravené, kdežto bravčová masť sa celé hodiny pomaly topí, takže už je dosť tepelne upravovaná. Ale ono sa to myslí aj tak, že ak človek varí nejaké mäso, nemusí úzkostlivo vyrezávať všetok tuk, ale ho tam nechať, ak je zviera z voľného chovu, takéto mäso obsahuje aj prirodzene menej tuku. Napr. eskimáci potrebovali nevyhnutne vo svojej strave vysoké množstvo živočíšneho tuku, pretože mali veľmi obmedzené sacharidy, ak mali deficit týchto tukov, keď napr. v čase krízy museli konzumovať zajačie mäso, ktoré je prirodzene veľmi chudé, tak sa u nich objavoval tzv. "rabbit starvation", čo je vlastne otrava bielkovinami, kedy človek potrebuje buď prísun tukov alebo sacharidov.

Ja jedávam maslo, olivový olej - napr. do šalátu, občas ešte tekvicový. Kupujem si krill olej. Orechy a semená som zredukovala tak ca. na 1-2 polievkové lyžice denne, ale vlastne ich už ani denne nejedávam, skor sa orientujem na chia a konopné, majú dobré zastúpenie živín a omega-3. Mliečne produkty takisto obshahujú tuk (hlavne tie neupravované) a aj vajíčka. Keďže som dlhé roky mäso nejedla, mám v sebe ešte zabudovaný odpor voči nejakým tučným mäsám, zjem tak max. hydinové, zajaca, občas nejakého divokého lososa, u nás je problém zohnať kvalitné mäso a býva veľmi drahé, zaujímavé je jahňacie a tzv. živočíšne "superfoody" ako pečeň, vnútornosti, žĺtka...., ale tak pečeň by som jedla len od zdravého doma chovaného zvieraťa, kupujem si z iherbu pečeň v kapsuliach od kráv chovaných na Novom Zélande.

Ak jedlo obsahuje bielkoviny a tuky, lepšie zasýti. 

Walker nemá moc spoločné s paleo, Walker bol vitarián a tuším aj vegán, bol proti spracovaným sacharidom - chlieb, cestoviny a varené potraviny boli "jed".

Hej, tá kniha by sa dala zaradiť do paleo, ale práve prináša dosť dôkazy o tom, že vylúčenie kvalitných stráviteľných sacharidov nemusí byť pre človeka až také prospešné. Mne paleo smer vôbec nevyhovuje a dopracovala som sa presne asi na ten pomer 50% tukov, 30% sacharidov a 20% bielkovín, treba ešte zobrať do úvahy asi aj metabolický typ človeka. A snažím sa podľa možností jesť 50 až 80% surovej stravy podľa sezóny. Takisto mäso jem tak 2x do týždňa. Doteraz všetky paleo knihy pôsobili na mňa veľmi radikálne, príliš veľa mäsa, "sacharidy sú jed", označiť napr. mrkvovú šťavu sa "sladkú vodu", keď sa surovými šťavami liečia pacienti s rakovinou... a v praxi mi to nefungovalo, až táto kniha mi objasnila práve kopec rozporných bodov.

Keď som bola vitarián, stále som musela vymýšľať nejaké recepty, ako sa zasýtiť, z orechov, semien, bolo to všetko náročné na prípravu. Do stravy som zaradila viac tukov napr. v podobe kvalitného masla (kerrygold), toto maslo sa dá natierať aj po vybratí z chladničky - je to spôsobené jeho vysokým obsahom omega-3 mastných kyselín, v Írsku sa kravy pasú celoročne na tráve a tak sa do mlieka dostávajú cenné živiny ako CLA, omega-3. Naše maslo, keď vyberiem z chladničky, tak je ako kameň - saturované tuky. Keď si dám ráno tri vajíčka namäkko a k tomu napr. sparenú brokolicu, trochu masla a 1 pečený sladký zemiak, mám výborný pocit zasýtenia, vydržím takto hodiny, pri vitariánskej rastlinnej strave by som už bola za dve hodiny hladná. Paradoxne po kokosovom tuku, keď ho zjem samotný, mi býva dosť ťažko, tak ho väčšinou zakomponujem do nejakého jedla. Ani pri zvýšenom príjme kvalitných tukov nepriberám. Najťažšie bolo odbúrať značne sacharidy, nielen tie nezdravé, ale aj tie o ktorých som si myslela, že sú zdravšie (špalda, ovos, celozrnné produkty...), lebo naša spoločnosť funguje na sacharidoch - chleba, cestoviny, pečivo. Cestoviny si dávam občas len ryžové.

Orechy sa dajú napr. zamraziť, aspoň ja to tak robím s vlašskými, lebo tie sa rýchlo kazia. Zvyšné uzavriem do vákua a dám do chladu. A škrupina takisto chráni pred oxidáciou, takže je výhodné ich lúskať tesne pred konzumáciou.

Problém strukovín, obilnín a aj orechov, semien je, že obsahujú v surovom stave aj veľa antinutrientov, kyseliny fytovej, ťažko sa strávia, treba ich všetky namáčať, fermentovať, nakličovať, čo aspoň čiastočne zvýši ich stráviteľnosť. Varenie zvyšuje stráviteľnosť napr. škrobnatých potravín-zemiaky, sladké zemiaky, tekvica napr. hokaido, quinoa, ryža natural... Na varenej strave človek skôr získa potrebné kalórie ako na surovej - skús zjesť surovú brokolicu a potom varenú. Varenej zje človek oveľa viac bez problémov. Nebyť odšťavovačov, mixérov, ktoré čiastočne odstránia alebo narušia vlákninu, celulózu, dosť ťažko by väčšina vitariánov fungovala len na prežúvaní toho množstva zeleniny a ovocia, ktoré potrebujú na to, aby si zabezpečili potrebné kalórie.

Nie je škrob ako škrob, možno Walker ešte vo svojej dobe nepoznal problém lepku, ale dnes sa vyčíta obilninám a aj tým celozrnným práve obsah lepku a ich prešľachtenosť a takisto celozrnné verzie obilnín, ak sa nesfermentujú, tak sú ťažko stráviteľné. Dnes sa považuje práve škrob napr. vo forme ryže, zemiakov, škrobovitých zelenín ako rôzne koreňové typu sladké zemiaky, mrkva za ešte veľmi dobre stráviteľné. Ja som sa naučila namiesto chleba a cestovín, používať ako prílohu upečený sladký zemiak, sparenú brokolicu, karfiol, trochu sparenej quinoi.

Takisto drtivá väčšina orechov obsahuje najmä omega-6 tuky, čo zase vytvára nerovnováhu medzi omega-3. Ja som kedysi jedávala veľa orechov a semien v presvedčení o ich zdravosti, ja netvrdím, že nie sú zdravé, ale určite ich nekonzumovať v takých množstvách ako to doporučujú niektoré vitariánske smery a vyrábať z nich orechové syry, nátierky, rôzne dezerty  - bývalo mi z toho vždy ťažko.

Ja na sebe necítim rozdiel, ak sa stravujem 80% surovou a dajme tomu 50%surovou a 50% varenou stravou. Keď som bola dlhodobo na surovej strave, v podstate ma to nútilo získavať tie kalórie z tých orechov a semien, lebo človek je jednoducho hladný, núti ho to jesť veľa ovocia - problém fruktózy a cukrov.  Trávenie som mala síce super, ono je to výborná strava na prečistenie, ale už menej na vybudovanie napr. svalovej hmoty, sily, teraz mám na mysli hlavne vegánske smery, ja som chudla aj napriek vysokým množstvám zeleniny a ovocia. Až keď som doplnila vajíčka a surové mliečne produkty, tak som sa začala cítiť lepšie.

Strukoviny som obmedzila len na šošovicu, mungo, občas cícer, fazuľa je veľmi ťažko stráviteľná a prestala som ju jesť. Strukoviny vždy sfermentujem a potom uvarím v tlakovom hrnci. Zamiešam s pár lyžičkami jogurtu, kefíru a nechám ich cez noc v jogurtovači, na druhý deň ich premyjem vodou a uvarím, to isté robím napr. s ryžou natural. Obilniny upravujem kváskovou fermentáciou. Keď zjem bežný chlieb, býva mi po ňom ťažko, po kváskovom nie, ale snažím sa už obmedziť najmä na bezlepkové obilniny - pohánka, quinoa, canihua, ryža, pšeno. Určite nejesť strukoviny surové, väčšina z nich obsahuje nejaké toxíny, tým myslím naklíčené surové, možno okrem menších dávok munga.

Na každý výživový smer sa treba pozerať z dlhodobého hľadiska, čo to urobí so mňou za 5-6 rokov, ono rezervy niektorých vitamínov sa vyčerpávajú pomaly napr. B12 a deficity sa prejavia až neskôr. Takisto vitamíny rozpustné v tukoch A, D - ich hlavným zdrojom sú v podstate len živočíšne produkty.

Kedysi som bola presvedčená, že mäso sa dá nahradiť strukovinami, orechami a rastlinnou stravou, dá sa tak fungovať, ale podľa mňa je to rozhodne obmedzenie niektorých významných výživových látok - napr. carnitín, CLA, živočíšne omega 3, ktoré sú hodnotnejšie, než z ľanového oleja...

RNG, čo hovoríš na panvice, kde je jadro a povrch z anodizovaného hliníka? Je tam šanca, žeby sa ten hliník napr. pri varení kyslých potravín ako rajčiny uvolňoval? Podľa toho, čo čítam, vyzerajú odolnejšie ako keramické, ktoré majú jadro tiež z toho anodizovaného hliníka, ale nanáša sa tam tá keramická vrstva.

Mne najviac pomáha baldachýn nad posteľ z odtieňovacej tkaniny - ale robím si len taký primitívny, ak niekde cestujem mimo svoj byt, kde je vyššie žiarenie, zavesím ho napr. na dve stoličky, mala som aj spací vak, ale v tom sa cítim klaustrofobicky, návlek na hlavu pôsobil ešte horšie. Najdôležitejšie je sa chrániť počas spánku.

Inak najväčším zdrojom elektrosmogu v súčasnej dobe sú bts-ky vonku, hlavne byty na vyšších poschodiach, ak sa nachádzajú v smerovom pásme antény. Kdekoľvek, kde je veľa ľudí dnes pokope, je silná hladina elektrosmogu, centrá miest, vlaky, čakárne, školy, kaviarne - ľudia sa pripájajú na mobilný internet pomocou tabletov, smartphonov, notebookoch mne býva vo vlakoch dosť zle, hlavne keď je plný mladých ľudí a všetci sa tam pripájajú. Mne počítače nerobia nič, najviac cítim mobilný internet a bts-ky, wi-fi slabo, ak sú pasívne, aktívne cítilm aj wi-fi silno - hneď bolesti hlavy,  domáce spotrebiče - nízkofrekvenčné žiarenie,  len ak držím v ruke dlhšiu dobu mixér, čiže niečo s motorom, tak to trochu cítim.

Ak je už byt silne zamorený - napr. vonkajšie zdroje - antény, náklady na odtieňovanie - farby na steny, záclony, fólie na okná by boli veľmi vysoké a je problematické odtieniť celý byt, je lepšie sa odsťahovať, tak som to urobila ja.

Orgonity a všetky podobné energetické pomôcky na odblokovanie elektrosmogu sú blbosť, ja som pri tom necítila absolútne žiadnu úľavu.

Technika varenia "Crock Pot" sa dá použiť jednoducho tým, že napr. rímsky hrniec dám do trúby a na nižšej teplote pomaly varím, nemusí to byť len elektrický hrniec.

Greenpan sa ale týka panvíc, ja som tentoraz písala skôr o hrnci. Okrem toho tá cena je tu veľmi relatívny pojem. Ak si človek poctivo prečíta recenzie na amazone na panvice Greenpan, tretina užívateľov píše, že panvice strácajú po istej dobe nepriľnavé vlastnosti, takže každý druhý tretí rok treba kupovať novú - závisí od intenzity používania, čo rozhodne už lacné nie je a ani ekologické! Keďže nežijeme v Amerike, cena jednej keramickej panvice u nás sa pohybuje ca. od 30 do 50 Eur.

Hrniec Staub nie je iba o železe, má veľmi dobrú povrchovú úpravu a takisto varné vlastnosti a je to hrniec na celý život, s varením v sendvičových oceľových hrncoch sa to nedá porovnať. Možno nejaké tie, čo majú jadro medené, ale stále je to navrchu len oceľ, čiže sa to tam lepí. Takisto oceľový hrniec sa mi nezdá moc vhodná voľba do trúby na pečenie.

Vlastnosti každého materiálu sa využívajú pre špecifické účely, medené panvice majú okamžitú tepelnú odozvu, ale to je možno zaujímavé pre nejakých šéfkuchárov, väčšinou na nejaké omáčky a pod., o cene tu radšej ani nehovorím. Pre vyššie teploty, grilovanie, pečenie, varenie typu wok je lepšia ale železná liatina. Meď je reaktívny materiál a väčšinou sa poťahuje oceľou alebo cínom a všetko sa tam lepí, čo šéfkuchári aj využívajú. Bežný smrteľník ocení pre svoje varenie skôr nelepivé povrchy a takisto mu je v podstate fuk, či sa panvica zahreje o 5 sekúnd skôr, nepotrebuje precízne regulovať tepelnú odozvu, skôr chce využívať vlastnosti rovnomerného zahrievania a akumulácie tepla a v tomto je lepšia železná liatina. Dnes je už veľa možností a drahé medené panvice sa dajú nahradiť keramickými s hliníkovým jadrom typu greenpan - len ich treba kupovať častejšie alebo šetrne používať.

Dobre vysvetlený rozdiel pri použití medeného a železného riadu:

"Any copper pan should have a stainless steel lining.  Copper is no good for eggs because it transmits heat too quickly and will burn the eggs.  It doesn't retain enough heat for frying up big pieces of meat or large scoops of vegetables, it just ends up steaming / boiling / poaching them.  Iron is the opposite, it holds a lot of heat that it distributes very evenly, but it takes a long time to get going and you can't get precise control.  That makes it great for bacon, pork chops, eggplant, etc.  For iron you want a metal spatula or wood spoon and put some muscle into it. "

One interesting option is Le Creuset iron skillets with a (glass) enamel inner coating.  That's semi-nonstick.  Probably no less scratchable than Teflon but it won't vaporize and eating it isn't nearly as scary."

Treba si v reáli vyskúšať, ktorý materiál mi vyhovuje na moje varenie a zobrať do úvahy aj jeho zdravotnú (ne)závadnosť. Na volské oko použijem greenpan a na dusenie a pečenie Staub hrniec a na grilovanie železnú liatinu bez povrchovej úpravy.

ešte k tej panvici zepter, moja matka kedysi už veľmi dávno, je to asi aj 25 rokov dozadu kúpila veľmi drahú panvicu zepter a jeden hrniec od nich. Mali veľmi masívne oceľové sendvičové dná, na tú dobu to bol veľký prevrat, lebo vtedy sa u nás ešte vôbec nepredávali oceľové hrnce s takými hrubšími dnami, väčšina domácností mala doma len smalt  - ale na tú panvicu sa všetko lepilo ako na bežnú oceľovú panvicu a o nejakom varení bez vody nemôže byť ani reči, nikto tú panvicu u nás nepoužíval, len ten hrniec

ďakujem za linky, ale je to všetko dosť drahý kokosový tuk - drahší ako keď si objednám z iherbu, u Zajíčka musím ešte platiť za dobierku na SK, jedine kúpiť 2500 ml od Nutraceutica

inak naj kokosový produkt, čo som doteraz objavila, chuťovo najlepší a lacný je kokosové maslo (celá pomletá kokosová dužina) - asi budem kupovať len to, dá sa to jesť aj samotné, je to prirodzene sladké a je to podľa mňa aj výživnejšie ako len čistý tuk:

http://www.slnecnica.sk/produkt/kokos-k … orgenland/

chuťovo je to ako toto, aj keď to maslo od Nutiva chutí trochu lepšie:
http://www.iherb.com/Nutiva-Coconut-Man … 25-g/24380

Kupovaná kombucha nemá význam, lebo je pasterizovaná, takže ak sú tam aj nejaké prospešné kultúry, tak sú zabité.

Ja občas kombuchu pijem, ale skôr z chuťových dôvodov, mne to veľmi chutí, keď sa to zavrie do fliaš, nazhromaždí sa tam kysličník uhličitý a je to ako bublinková malinovka, v chlade to vydrží aj 4-5 týždňov.

Zdravotný efekt ja z toho nepozorujem žiadny, nesmie sa piť vo veľkých množstvách - v tej kombuche je jednak stále dosť veľké množstvo cukru, aj keď ja ju pripravujem asi len z polovice cukru, čo sa bežne doporučuje a jednak je tam dosť veľa kyseliny octovej, čiže prekysľuje organizmus, takže s mierou. Ja ju občas trochu vypijem s jedlom - podporuje dobre trávenie. Tie negatívne ohlasy na kombuchu súvisia práve s tou kyselinou octovou - ak to niekto pije na kvantá. Jablkový ocot tiež nebudem piť v kvantách, lebo je zdravý, aj keď kombucha je menej kyslá, ale závisí od stupňa fermentácie.

Kombucha má ale kopec zaujímavých využití, dá sa výborne použiť na lúhovanie bylín, tie kultúry v kombuche nejak podporia lúhovanie účinných látok a tým pádom lúhovanie za studena, stačí do kombuchy dať na dva dni napr. nejaké bylinky - bazalku, medovku, mätu a je z toho mätový nápoj. Vyskúšam dať teraz do nej posekané šípky.

Ak sa kombucha nechá dlhšie fermentovať, vznikne z toho vlastne ocot a ten sa dá použivať ako klasický ocot, napr. aj v šalátových zálievkách, kombuchové kultúry sa dajú použiť napr. pri fermentácii kapusty - aj keď ja to robím skôr s tými kefírovými, vznikne z toho výborný pickles, kefírové kultúry alebo kyselina octová zabezpečia, že sa nebudú v tej kapuste rozmnožovať patogénne kultúry, čo je dôležité hlavne na začiatku fermentácie.

A ako pri každej domácej fermentácii treba dbať na čistotu, hygienu a pri náznaku nejakých plesní, hneď vyhodiť. Pri kombuche je dôležité, aby sa na začiatku fermentácie použilo trochu hotového kombuchového nápoja alebo jablčného octu - vytvorí sa kyslé prostredie, ktoré zabráni kazeniu. Ale osobne mi v živote nič nesplesnivelo.