Ok 
Ale ved ten nedostatok kyselin ma naozaj velmi vela ludi co vsimam naokolo len si to neuvedomuju vobec..
Ďakujem..aj ja dufam pan RNG ... aj ked ich mam znicene nejakym silnym norovirusom neverim ze telo nema na to nejaky proces znovavybudovania alebo regeneracie... verim ze telo to dokaze...samozrejme pokial mu poskytneme na to vhodne ,,materialy'' alebo cas.. musi to ist predsa..
Nvm mno je mi to celkovo divné, napr teraz tu bola kopa chrípok angín plucnych bakterii, crevnych chorôb... 90%ludi bolo chorych co poznam ale ja nic... ale pravda je sa mi tie kyseliny cca pred týdzdnom znizili lebo citim ze viac betainu musim uzivat...
Autoimunita je blbost to neriesim teda..
__________________________________________________________________________________________________
Tu som nasiel v jednej štúdii resp knihe zmienky o parietálnych bunkach.. keď budete mať trosku casu mohli by ste sa prosím Vás pekne pozriet na to ci nieco z toho by sa nedalo pouzit pri liecbe tych buniek ? ... lebo ja ako laík som z toho dost stratený 
Sice Vy mate isto ine šupy prestudovane od troska inych kapacit v USA a nie tuto doktorov na SVK ( česť vynimkam) .... ale predsalen reku sa opytam ci nahodou....
Mitotická aktivita je obmedzená zväcša na túto oblast. Hlavné bunky sa
väcšinou nachádzajú v dolnej polovici gastrických žliazok, v strednej tretine sa
vyskytujú spolu s parietálnymi bunkami. Produkujú pepsinogén, ktorý sa histologicky
javí ako bazofilné cytoplazmatické granuly. Jadro je okrúhle, lokalizované na báze
bunky.
Parietálne bunky roztrúsené medzi hlavnými bunkami sú najpočetnejšie v
hornej časti žalúdkových žliazok. Produkujú kyselinu a vnútorný faktor, ktorý viaže a
uľahčuje absorpciu vitamínu B12. Sú to veľké trojuholníkovité bunky s acidofilnou
cytoplazmou a okrúhlym centrálne uloženým jadrom. Ich dlhá hrana je orientovaná
smerom k bazálnej membráne a hrot smeruje k priesvitu žliazky. Neobsahujú sekrečné
granuly. Sekrečný produkt sa akumuluje v intracelulárnom sekrečnom kanáliku, ktorý
vyprázdňuje svoj obsah na bunkový apex.
Normálne sa vyskytujú ojedinelé parietálne bunky, obzvlášť v oblasti
sfinkteru.
Žliazky fornixu (fundu) a tela sú dlhé, tubulózne a obsahujú bunky hlavné
(produkujú pepsinogén), parietálne (produkujú HCl a vnútorný faktor) a bunky krčkov,
žliazok (produkujú hlien a lyzozým), nachádzajúcich sa v lamina propria mucosae. Ide o
oblasť vysoko citlivú, odkiaľ vychádza regenerácia žalúdkovej sliznice. Nachádzame tu
nezrelé bunky, schopné diferencovať sa na akýkoľvek epitelový element žalúdkovej
výstelky, vrátane endokrinných buniek. V antre sú pylorické žliazky, ktoré obsahujú G -
bunky tvoriace gastrín, zúčastnujúci sa na riadení kyslej žalúdkovej sekrécie a D -
bunky, produkujúce somatostatín s inhibičným účinkom na gastrointestinálne hormóny
(gastrín, cholecystokinín, inzulín a glukagón). Povrch sliznice je tvorený jednovrstvovým
epitelom, ktorý produkuje neutrálny hlien, a tým chráni sliznicu proti natráveniu
žalúdkovou štavou. V žalúdkovej sliznici sú aj ďalšie endokrinne aktívne bunky. Sú to
enterochromafínne bunky (EC -bunky), obsahujúce 5-hydroxy-tryptamín a zúčastnujúce
sa na riadení motility, vazomotorickej aktivity a uvoľnovaní niektorých substancií
(serotonín, substancia P, enkefalíny). V oblasti sliznice, kde sa tvorí HCl, sú bunky
podobné EC -bunkám (enterochromafin-like cells). Sú stimulované gastrínom a majú
významnú úlohu v regulácii žalúdkovej sekrécie. V oblasti žalúdkového tela sú P -, D1 -
a X -bunky, ktoré obsahujú sekrečné granuly a podielajú sa na uvoľňovaní rôznych
peptidov napr.: ghrelinu, objaveného japonskými vedcami v roku 1999, ktorý vyvažuje
neuroendokrinnú a metabolickú odpoveď organizmu na stav lačnenia, a tým je
významným regulačným prvkom v metabolickej rovnováhe organizmu, ako
metabolickým signálom pocitu hladu, komplementárne k leptínu.
Za deň sa vytvoria 2 – 3 litre žalúdkovej štavy. Žalúdková sekrécia má zložku
kyslú (HCl), zásaditú (hlien), enzýmy (pepsín), vodu a ióny. K tvorbe kyslej sekrécie
dochádza v parietálnej bunke, obdarenej početnými receptormi v oblasti bazolaterálnej
membrány. Ich stimulácia môže viesť k tvorbe HCl (histamínové receptory typu 2,
muskarínové cholinergné receptory, gastrínové receptory), ale tiež k inhibícii kyslej
sekrécie (receptory pre somatostatín a prostaglandín E2). Základný význam pre tvorbu
HCl v parietálnej bunke má tzv. protónová pumpa (H+, K+, ATP-áza), enzým viazaný
na membránu parietálnej bunky, umožnujúci sekréciu protónov do lúmenu žliazky.
Nestimulovaná parietálna bunka uchováva protónovú pumpu v neaktívnej fáze, k
aktivácii dochádza po stimulácii parietálnej bunky zložitým mechanizmom.
Prvým krokom po obnove receptorov je väzba gastrínu, acetylcholínu a
histamínu na príslušné receptory. Po obsadení receptorov sa v bunke objavuje voda a
CO2. Sú substrátom pre enzým karboanhydrázu, ktorá tak vygeneruje H+ a HCO3-.
Vodíkový ión difunduje k apikálnej strane bunky a HCO3-naopak, k bazálnej strane,
súčasne sa v bunke objavuje K+, ktoré bunku následne opúšta smerom do lúmenu
žalúdka (apikálne). Potom dôjde k zámene HCO3-(putuje von) a Cl -(do bunky).
Mitochondriálna ATP potom hydrolyticky sprostredkuje zámenu H+ za K+ na protónovej
pumpe uloženej apikálne. Súčasne je z bunky vylúčený aj Cl -a môže tak nastať difúzia
H+ a Cl -do lúmenu a začať tým nový cyklus tejto sekrécie.(3) HCl funguje okrem
zaistenia kyslého pH ako aktivátor pepsinogénu pri tvorbe pepsínu, pomáha
10
vstrebávaniu Fe a Ca, depolymeruje kolagén, koaguluje bielkoviny a má aj
antimikrobiálny účinok.
(povystrihoval som to z knihy, snazil som sa aby to davalo zmysel... ak ale nedáva kludne Vám v PDFku mozem poslat to celé)
Ďakujem moc..
.... ale tak vsetko zle je na nieco dobre naucil som sa od Vas neskutocne vela veci ktore sa mi v zivote silno zidu aj mojej rodine... Ďakujem 
ze je az moc silny a radsej nejaky slabsi alebo je to pecka a mam ho bez vahania kupit ? 